Náhodné opelenie si väčšina serióznych šľachtiteľov neželá. Účelom šľachtenia je získať kvalitatívne lepších potomkov z rodičov, ktorých vlastnosti šľachtiteľ pozná. Keď pozná oboch rodičov, vie posúdiť, ktoré vlastnosti sa prenášajú na potomstvo, a v ďalších kombináciách s nimi môže vytvoriť skvelých nových jedincov s lepšími vlastnosťami – od krásy farieb a tvaru kvetov cez stavbu klasu až po zdravie. Jednoducho, má to pod kontrolou.
V ceste nám však stojí prirodzený, prírodou zariadený spôsob rozmnožovania, ktorý bez zásahu človeka zvyšuje pestrosť druhov. My však chceme byť pri tejto evolúcii rastlín prítomní, trochu sa na nej podieľať a vytvárať nové odrody podľa svojej predstavy.
Keďže opeľujem vo voľnej prírode, pravdepodobnosť náhodného opelenia je vyššia. Už dlhé roky preto sledujem, ako hmyz nalietava do kvetov gladiol.
Kto opeľuje gladioly
Jednoznačne najvýznamnejším opeľovačom gladiol je čmeliak. Pre úplnosť: druhov čmeliakov je mnoho a líšia sa najmä sfarbením. V našich záhradách sa najčastejšie pohybuje čmeliak záhradný, čmeliak zemný, čmeliak hájový a ľahko rozpoznateľný čmeliak lúčny s tmavým telíčkom. Menej častým opeľovačom je čierny čmeliak skalný, prípadne krásny drevár fialový – ten je však v kvetoch gladiol vzácny. Len pre pobavenie: videl som aj vysmädnuté vrabce, ktoré sa hrali na kolibríky a snažili sa dostať k nektáru gladiol.
Podľa mojich pozorovaní 70 – 80 % samovoľných opelení „zariadi“ čmeliak a ďalší hmyz podobnej veľkosti. Včela a hmyz podobnej veľkosti je po „pristátí“ na spodnom lupeni gladioly pomerne ďaleko od blizny. Samozrejme, sú aj gladioly s bliznou viac sklonenou k spodným lupeňom a tam už môže byť opeľovačom aj včielka. Zaujímavé je, že blizna je schopná prijať peľ ešte aj počas vädnutia a ohýbania sa – za normálneho počasia prijíma peľ 3 – 4 dni. Včelám a menšiemu hmyzu pripisujem len 10 – 20 % podiel na opelení kvetov gladiol.
Je zábavné sledovať, ako do kvetu gladioly vletí čmeliak celý zaprášený peľom a po niekoľkých manévroch sa takmer vždy dotkne blizny. Pripomína mi to kamión, ktorý vchádza do tesnej garáže.


Ako zabrániť nechcenému opeleniu
Napriek všetkým nástrahám poznáme postupy, ako zabrániť samovoľnému opeleniu gladiol, a tým aj strate kontroly nad otcovstvom nového jedinca.
Vylamovaním, alebo ešte rýchlejšie vystrihovaním spodných lupeňov kvetov zlikvidujem čmeliakovi (aj inému hmyzu) pristávaciu plochu. Po niekoľkých pokusoch o pristátie odletí. Na opelenie ponechávam najviac 5 pukov – kvetov, ostatné odlomím a lupene vylamujem či vystrihujem aj za cenu násilného otvorenia rozvinutejšieho puku. Veľký počet opelených kvetov na stonke – niekedy aj 10 – má za následok drobnejšie semienka v tobolke, čo ovplyvňuje veľkosť hľuzy zo semena.
Ďalším spôsobom je natiahnuť voľné textilné vrecúška s hustými okami na spodné 4 – 5 pukov, resp. rozvíjajúce sa kvety (po odlomení vrchných pukov klasu).
Vietor a samoopelenie
Zdá sa, že najväčší problém je peľ prenášaný vetrom, ktorému nevieme zabrániť tak ako pestovatelia ľalií – tí bliznu zabalia do hliníkovej fólie a majú stopercentnú istotu aj voči hmyzu. Nemyslím si však, že by vetrom prenášaný peľ spôsoboval nejaké významnejšie percento opelení. Peľ drží na peľnici po dozretí pomerne pevne a bežný vietor s ním nepohne. Navyše čas, keď sa peľnica otvorí a peľ je zrelý a vhodný na opelenie, je pomerne krátky (kvalita peľu závisí aj od počasia).
Najmenšie percento opelení pripisujem samoopeleniu. Príroda to múdro zariadila tak, že blizna sa v jednom kvete nemôže opeliť vlastným peľom, pretože ten dozrieva neskôr (rozdiel asi 2 – 3 dni). Tým sa zabráni spätnému kríženiu, ktoré by mohlo mať na potomstvo degeneratívny vplyv. Ja spätné kríženia nerobím. Opelenie peľom z vyššie položených kvetov na tej istej stonke je takmer nemožné.